Z mojej detskej izby som sa už dávno odsťahovala, no keďže raz za čas zvyknem aj so svojim priateľom v dome mojich rodičov aj dnes prespať, ostalo v nej všetko tak ako predtým, a to v rátane postele. Jedného dňa som prišla domov a môj starý matrac bol fuč. Rodičia sa totiž rozhodli, že je starý a nepoužiteľný, tak ho vyhodili. Na posteľ mi naukladali nejaké staré epedy, ktoré by mi, podľa ich slov, mali na to občasné prespanie stačiť. Na občasné prespanie to naozaj stačilo. Teda, lepšie povedané, dalo sa to nejako prežiť a prespať. 
Asi rok potom, ako mi môj matrac moji rodičia poslali do teplých krajín, sme si však prerábali dom a potrebovali sme niekde býva, keďže doma to možné nebolo. Takže sme sa na nejaký mesiac nasťahovali do mojej detskej izby. No a to sa už prežiť naozaj nedalo. Po troch nociach ma bolel chrbát tak, že mi bolo do plaču. To mojich rodičov asi obmäkčilo a jedného dňa mi domov priniesli nový matrac. Moja sestra má rovnakú posteľ s rovnakým matracom, ako som mala ja. Preto ho odmerali a nový kupovali podľa týchto rozmerov. Neviem, kde presne nastala chyba, no niekde určite, pretože nový matrac bol asi o nejaké dva centimetre širší a o nejaké štyri centimetre kratší. Nechcela som však nikomu spôsobovať problémy, tak som ho dala n posteľ a verila som, že časom sa nejako uleží. No, neuležal sa.
Z jednej strany odstával, takže bol vlastne položený na drevenom okraji postele. Viete čo sa stane, ak posteľný matrac nesedí ako uliaty? V prvom rade budete spať vykrivený do veľmi zvláštnych a neprirodzených polôh, takže nepočítajte s pohodlným spánkom. Blbé je však i to, že sa matrac po krátkej dobe doslova deformuje. Vytvoria sa na ňom zvláštne kopčeky a prehĺbeniny a ak ho následne položíte napríklad na zem, bude stále pokrivený. Ak si teda budete kupovať nový matrac na vašu posteľ, naozaj si dajte záležať na to, aby jeho rozmery sedeli dokonale.