Pre niekoho hlúpa otázka, pre iného predmet výskumu a štúdií. Každý chce našu planétu uchrániť, teda čo sa nadnárodných vecí týka. Jadrové elektrárne sú v Európskej únii vnímané ako veľké mínus. Podobne je tomu tak aj pri ťažkom priemysle, ktorý znečisťuje ovzdušie. Ak sa k tomu pripočíta nesmierny nárast áut na benzínový pohon, dostaneme sa k uzávierkam dopravy v meste ako Paríž a jeho centre. Dá sa tomu nejako zabrániť? Mnohí si myslia, že áno, pretože donekonečna počúvame o uhlíkovej stope, akú ľudstvo na planéte Zem zanecháva. Ovplyvňuje to vývoj atmosféry a počasia?
Univerzity v Turku a Kóbe
Fínska a japonská univerzita robili štúdie, ktoré niektorých prekvapili, iným potvrdili konšpiračné teórie. Ako to? Zistili totiž, že namiesto CO2, ktorý má byť hlavná príčina narastajúcej teploty v našej klíme, je na vine zmena magnetosféry. Tá priamo ovplyvňuje oblačnosť ako i ďalšie meteorologické javy. V Turku navyše sebavedomo vyhlásili, že klíma sa nemení vplyvom nás, ľudí. Oxid uhličitý nemá až takú veľkú rolu a to, čo môže ovplyvniť teploty je výsadba stromov. Mnohí odporcovia aj dnes poukazujú na to, že CO2 je potrebný pre stromy a že spaľovacie motory nie sú na vine.
Tak či onak, denne sa vyzbiera nekonečné množstvo peňazí na záchranu našej rodnej planéty. Prečo by sme mali s tým prestať? Dôležité je správne investovať peniaze. A to do projektov, ktoré reálne naozaj pomôžu. Preto by sme si nemali zakrývať oči pred jednou a ani druhou stranou názoru, ale rozhodnúť sa, čo bude pre obe cesty najlepšie. Ak by naše opatrenia mali totiž pokryť len päťdesiat percent problému, je to málo.
Čomu teda veriť? Ničomu sa nedá na sto percent. Aj keď niektorí predpovedajú, že teploty v našom hlavnom meste budú na úrovni tých austrálskych, iní sa zhodujú na tom, že podľa cyklu slnka by mali byť najbližšie roky chladnejšie. Až nakoniec sa asi dozvieme, ako to v skutočnosti je.